Dňa 3. 12. sme využili možnosť „pobesedovať“ si s rodákom z Bánoviec, pánom Richardom Rychtarechom. Okrem životných osudov autora sa študenti zaujímali o podnety jeho tvorby, o výhody a úskalia spisovateľskej dráhy. Jedna z besedujúcich (Mirka) sa napokon potešila aj knižnému darčeku s venovaním autora.
Postrehy študentov k besede
Prekvapilo a fascinovalo ma, že pán Rychtarech pracuje ako opatrovateľ v kláštore v Rakúsku - páči sa mi, že sa venuje starším ľuďom. Autor na mňa pôsobil sebavedome a nezávisle, občas sa snažil byť aj vtipný. Na základe mojej otázky som sa dozvedela, že keby nepracoval ako opatrovateľ, bol by novinárom. Odpoveď na otázku: „Čo by odkázal budúcim mladým spisovateľom?“ bola pre mňa prínosom... s písaním a čítaním neprestanem a budem sa ďalej zdokonaľovať. Z besedy mám príjemný pocit. Mirka
Pán R. Rychtarech na mňa pôsobil príjemne, milo, dobre sa počúvalo, čo rozprával. Obzvlášť ma zaujala myšlienka: „Nikdy nie je neskoro začať niečo nové.“ Liana
Mne sa beseda veľmi páčila, pán Rychtarech bol viac otvorenejší ako pán Sokol (kniha Ako som vozil Nórov), nebál sa položených otázok a pohotovo odpovedal, dokonca aj zábavnou formou. Najviac ma zaujali jeho historky z kláštora a to, ako hodnotil svoju prácu. Prekvapilo koľko sa venuje písaniu kníh a koľkých súťaží sa zúčastnil. Anna Mária
Pán Rychtarech bol celkom milý, pôsobil ako „pohoďák“. Beseda sa rýchlo rozbehla. Prekvapilo ma, že napísal 4 knihy, ktoré mali veľký úspech, rada by som si niektorú z nich prečítala. Monika
Nevedela som, že autori musia napísať jednu knihu za rok, aby si udržali popularitu. Rakúsko je podľa pána Rychtarecha krásne, ale aj tak mu nezávidím dlhé cestovanie do práce – ale naopak – závidím mu prácu, ktorú vykonáva dva týždne v mesiaci. Saša M.
