• Mladý Jesenský 2019

          • Dňa 17. 1. 2020 sme sa zúčastnili na slávnostnom vyhodnotení autorskej súťaže Mladý Jesenský. A nielen to!
            Miriam Čerňanská z 1. A. tento titul -  Mladý Jesenský - aj získala. Do súťaže sme zaslali jej prózu Moje "čierne dni".

            Moje „čierne dni“

            Zase ma tá moja hlava akosi neposlúchala, a tak som opäť musela zavítať do nemocnice na kontrolu. Každý z vás iste pozná tie chvíle, ktoré musí prežiť v nemocnici. Najprv dlhé čakanie a po bežnej kontrole lekár povedal, že ma musia operovať. Bol to pre mňa taký šok, že som za dverami ambulancie začala nariekať ako malé decko. Keďže sme na takúto situáciu neboli pripravení, nemali sme so sebou žiadne potrebné veci. „No paráda“, dostala som od sestričiek nejaké nemocničné pyžamo, aby nás vôbec mohli prijať na oddelenie. Otcovi nezostávalo nič iné, len sadnúť do auta a prefrčať 130 kilometrov tam a zasa naspäť, aby nám doniesol veci na prežitie. V tom zhone kúpil dokonca aj tablet, keďže ten starý rozbila moja mladšia sestra a priniesol nám ho, aby sme sa nenudili. On sa naozaj nezdá - stresové situácie zvláda najlepšie z celej rodiny. Je na to vlastne zvyknutý, keďže má doma štyri baby, ktoré mu dávajú niekedy riadne zabrať.

            Na izbe bolo dievča, približne stredoškolského veku a dve asi päťročné dievčatá. Tie boli dosť hlučné, ale čo už, spolubývajúcich si v nemocnici nevyberiete. Na druhý deň som sa zobudila so strachom. Všetci mi hovorili, že sa nemusím báť, ale ani mame nebolo všetko jedno. Ale snažila sa ma rozosmiať a povzbudiť, aby som sa toľko nebála. Pamätám si, že dokonca mi na operačnej sále stekali po lícach slzy. A potom som už spala ako zabitá... Prebrala som sa až v tej mojej super posteli, ktorá vŕzgala pri každom mojom otočení. Po operácii som mala vyholenú jednu stranu hlavy a bolela ma celá oblasť brucha. Čo bolo dosť nafigu, lebo som nemohla na bruchu ležať, ani sa smiať na klaunoch, ktorí prišli na druhý deň rozveseliť mňa a moje spolubývajúce. Vyzerala som trochu ako oranžový ufón, keďže mi hlavu poliali nejakou gebuzinou. Radšej som sa nepozerala ani do zrkadla.

            Každé ráno som s mamou chodila do jedálne oproti, kde sme dostávali „super mega“ nemocničné raňajky. Lenže čo potom? Dlhý deň pred nami a vlečie sa ako preteky slimákov. Tablet na stole, telefón v šuplíku a žiadna wi-fi. Spojenie so svetom zlyhalo. Mame sa nejakým zázračným spôsobom predsa len podarilo vypátrať heslo na wi-fi a hneď bolo všetko v pohode. Poobede prišla učka - ani tu mi nedajú pokoj so školou! Ale veď v pohode - prišla nás iba zavolať na Deň detí, ktorý sa konal v suteréne nemocnice. Tak sme sa tam teda vybrali. Všade hrala hlasná hudba, až mi v ušiach dunelo. Preto sme sa radšej rozhodli vrátiť. Na chodbe sme streli nejakého podivného farebného kohúta a pri ňom stála moja obľúbená herečka. Hneď mi srdce poskočilo. Mama k nej pristúpila a spýtala sa, či sa môže so mnou odfotiť. Kristína Svarinská súhlasila a pristúpila ku mne. A tak sme si spravili zopár selfíčok. Tak to bol nakoniec celkom fajn deň, nie?

            Keď sme sa vracali na izbu, pred výťahom sme stretli jednu paniu s jej dcérou, ktorá tiež ležala na našom oddelení. Mala operovanú ruku, lebo nešťastne spadla z preliezačky. Boli sme lenivé ísť po schodoch, tak sme šli výťahom. Ale prúser! Výťah sa takmer predtým, ako sme mali vystúpiť, zasekol. Dvere výťahu sa asi zbláznili - stále sa otvárali a zatvárali. Nastala panika. Čo teraz? Moja mama mala telefónne číslo na sestričky, ale žiadna nedvíhala. Zvonili sme na zvonček, ale opravári mali asi poobednú siestu, lebo sa nám nik neozýval. Malá Lenka z toho potrebovala ísť zrazu na toaletu. Aj ja som trochu znervóznela. Mala som nervy v kýbli! Napokon mama stlačila gombík označujúci jedno poschodie pod nami, tak sa výťah konečne pohol. Vyskočili sme z neho, akoby nám išlo o život.

            Dni v nemocnici sú dlhé - nuda, nuda a ešte raz nuda. Ešte aj tá wi-fi štrajkuje. Ešteže moja mama vymyslela nový spôsob zábavy. Natrhali sme si papieriky a hrali sme Mad libs. Je to taká veselá hra, pri ktorej sa ťahajú papieriky s nápismi  kto, s kým, kde, čo a prečo robili? Veľa sme sa pri nej nasmiali. A takto sme trávili väčšinu dňa. Rany po operácii sa pomaly hojili, až napokon prišiel deň odchodu. Predtým, ako ma pustili, som ešte musela podstúpiť vyberanie stehov. Na krku to bolelo ako čert, ale zvládla som to. Šla som sa teda rozlúčiť aj s mojimi bláznivými spolubývajúcimi. Keď som sa opýtala, na čo sa najviac tešia, keď ich pustia domov, Skarlet zahlásila: „Teším sa na jedlo a na normálnu wi-fi, ktorá neseká!“ Zasa sa rozrehotala celá izba. Sestrička priniesla prepúšťaciu správu a mohli sme konečne odísť domov. Tu ma už čakali moje sestry, ktoré mi občas lezú na nervy a s ktorými sa občas  spolu hádame - ale som rada, že ich mám. No najviac ma privítala naša hnedo-biela fenka Tessa, ktorá aj mne veľmi chýbala. Na ulici som ešte stretla nášho suseda, ktorý mi povedal, že mám dobrý image. Nakoniec to s tou mojou vyholenou hlavou nebolo až také zlé a na nový image som si rýchlo zvykla. Vlasy rýchlo dorástli a „čierne dni“ v nemocnici zostali už len spomienkou.

          • Ako zlepšiť naše vyučovacie výsledky?

          • Nad touto témou sa študenti CSOŠ zamysleli spolu  s pani psychologičkou Kočišovou z CPPPaP v Bánovciach nad Bebravou dňa  18. 12. 2019. Okrem rád ako upraviť učebné  prostredie (vyvetrať, správne osvetlenie, odložiť mobil, sedieť za stolom, ...), im tiež poradila pár „zlepšovákov“: striedať ľahšie učivo s ťažším, učiť sa v približne rovnakom čase, prečítať učivo – zvýrazniť si najdôležitejšie fakty  – povedať si učivo vlastnými slovami, ... najviac však pomôže, ak sa pokúsia vysvetliť  učivo niekomu inému. Súčasťou besedy bolo niekoľko praktických cvičení, ktoré študenti tiež ocenili.  

          • Mimoškolská činnosť...

          • Dňa 4. 12. 2019 sme zorganizovali školské kolo Olympiády zo slovenského jazyka a literatúry - okrem testu zameraného na teoretické vedomosti a prácu s textom, si súťažiaci vyskúšali aj tvorbu príhovoru na tému Október – mesiac úcty k starším. Vo vyššom kole OSJL nás bude reprezentovať Terézia Dzuríková.

            Do súťaže Mladý Jesenský sme poslali prácu Miriam Čerňanskej s názvom Moje „čierne dni“.

          • Čo sme o Bánovciach nevedeli...

          • ... to nám vyrozprával pán Jozef Fojtík. Na pôde našej školy sme ho privítali dňa 13. 12. 2019, za jeho ochotu prísť, ale najmä za jedinečné informácie, ktoré zazneli z jeho úst, mu úprimne ďakujeme.

            V rámci prednášky pána Fojtíka dopĺňanej obrazovým a fotografickým materiálom sme si postupne odvodili názov mesta (Bán + ovce) i niekdajšie názvy ulíc (Poštárska, Špitalská, Ševčovská...) a štvrtí (Perisko, Kanada, Rajčula ...). Dozvedeli sme sa, že na Rozmarínovej ulici pestovali rozmaríny (smer stanica), cez Pastiersku ulicu hnali stáda oviec (Sládkovičova), na Perisku prali práčky pre zámožné panie a v nepriaznivom počasí to v jednej zo štvrtí mesta podľa prisťahovalcov z Kanady vyzeralo ako u nich doma -  v Kanade (blato, kaluže). Prekvapilo nás, koľko názvov malo naše námestie: Alžbetino námestie, Hlavné n., Štefánikovo n. a napokon – po postavení sochy Ľ. Štúra - Námestie Ľ. Štúra, ale aj to, že kedysi sa na ňom nachádzal stĺp hanby. Zábavné sa nám videlo pomenovanie Bánovčanov – jelitári a svinkári – odvodené od prác typických pre mäsiarsky cech. Ďalším prejavom remeselníckej šikovnosti bola ukážka modrotlače – obdivovali sme nielen látku s takouto potlačou, ale aj formy na jej tvorbu. Pán Fojtík upriamil našu pozornosť aj na „rarity“ Bánoviec – nález Bánovskej venuše či Bánovskú Madonu. A aby tých faktov nebolo priveľa pridal i „pikošky“ o Aničke Icikovej, bosorke Zuze Šantavej a mnoho ďalších informácií, ktoré – ako sám podotkol – sa nenachádzajú ani vo vydaných monografiách o Bánovciach. Našli sa i niektorí odvážlivci, ktorí mu položili pár otázok a odpovede na ne dali bodku za touto zaujímavou náučnou aktivitou.

          • 1. december – Červené stužky

          • Tento deň sme si pripomenuli filmom SKCH Krehké životy. Sledovali sme osudy detí nakazené vírusom  HIV, ich život - radosti i ťažké chvíle v centre špeciálne zriadenom pre ne. Cieľom tohto dokumentu bolo poukázať na hodnotu každého ľudského života, na dôležitosť dobrovoľníckej i profesionálnej pomoci...

            Na dokument sme nadviazali besedou s Luciou, ktorá pôsobila tri mesiace ako dobrovoľníčka v Ugande. Podelila sa s nami o svoje zážitky pri výučbe detí, predstavila nám Ugandu i jej prírodné zvláštnosti.  Bolo zaujímavé porovnávať európske a africké školské podmienky, ale aj ich a našu radosť a vďačnosť za vzdelanie. Uvedomili sme si, že si musíme vážiť to, čo máme a nepovažovať mnohé veci iba za samozrejmosť.

            A čo sme sa napríklad dozvedeli? V Ugande sa ľudia považujú za jednu veľkú rodinu – oslovujú sa brat, sestra. Školský deň pre deti v Ugande začína 7:30 a končí 17:00 spievaním hymny a modlitbou. Strava žiakov je veľmi jednotvárna – kaša, fazuľa, kaša, fazuľa... Všetky deti rady športujú a spievajú, v rámci vyučovania majú predmet, na ktorom vedú diskusie, učia sa argumentovať za a proti. Oblečené majú školské uniformy, v škole sú povolené aj telesné tresty. Napriek tomu deti vyučovanie teší, pretože inak by museli ťažko pracovať na poli.

          • Prednáška o Slovanoch

          • Dňa 25. 11. 2019 sme na našej škole privítali Mgr.  Šubjakovú z Hlaholskej akadémie Domu MS v Bratislave. V rámci svojej prednášky nám rozprávala  o osídlení nášho územia Slovanmi, o vzniku Samovej ríše, poukázala na zaujímavosti vzniku pojmov Slovien, Slovák... Za sprostredkovanie tejto zaujímavej prednášky ďakujeme pánu Ing. Zaťkovi, predsedovi MO MS v Bánovciach nad Bebravou.

          • Krúžková činnosť

          • Náš krúžok má síce názov Tvorba školského časopisu, ale na to, aby sme vedeli napísať kvalitné články, potrebujeme mať aj kvalitné zážitky :-)

            A tak sme sa napr. rozhodli zapojiť do akcie p. Slamkovej - Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok? Podstatou akcie je motivovať ľudí k vzájomnej spolupatričnosti a k pomoci nielen svojim blízkym, ale každému človeku, ktorý našu pomoc potrebuje.  Každý z nás niečo priniesol - potraviny, kozmetiku, krížovky ... Prinesené veci sme spoločne zabalili do menších i väčších vianočných balíčkov pre starkých z DSS v Bánovciach nad Bebravou.

            Ďalšou našou "krúžkovou akciou" bolo pečenie medovníkov na DOD. My sme napiekli "podklad" a naši nádejní spolužiaci si ho už dozdobia sami - 3. 12. u nás :-)

          • Deň otvorených dverí

          • Riaditeľstvo Cirkevnej SOŠ pozýva žiakov a rodičov na DOD, ktorý sa uskutoční 2. 12. 2019 v priestoroch školy (Farská 5, Bánovce nad Bebravou)  v čase 8:00 - 16:00. Poskytneme Vám informácie o možnostiach štúdia a prijímacích skúškach na našej škole, môžete si prezrieť priestory školy a stretnúť sa s pedagógmi. Tešíme sa na Vašu účasť!

          • Hodina deťom

          • Dňa 14. 11. sme sa zapojili do celoslovenskej zbierky Hodina deťom. Naše žiačky vyzbierali vďaka štedrým darcom v meste 210 eur.  Zbierku v Bánovciach mal pod patronátom DSS Archa.

          • Projekt Šafran

          • ... nám má pripomenúť detské obete holokaustu. Najprv sme si formou výkladu pripomenuli faktografické údaje o holokauste,  následne jedna zo študentiek reprodukovala prečítané beletristické diela týkajúce sa tejto témy,  a napokon sme zasadili krokusy, ktoré vykvitnú koncom januára  (27.  1. - Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu).

          • Milé pozvanie do ZŠ v Uhrovci

          • Keďže ako novovzniknutá škola nemáme vlastnú knižnicu,  nemohli sme sa sami zúčastniť súťaže Medzinárodný deň školských knižníc, ktorú každoročne vyhlasuje Slovenská pedagogická knižnica. Preto sme sa potešili, keď nás oslovila ZŠ z neďalekého Uhrovca a ponúkla nám možnosť zúčastniť sa na ich programe s názvom „Nechaj dobro prechádzať svojou dlaňou“.

            Dňa 28. 10. 2019 sme teda nasadli do autobusu a zavítali do ZŠ v Uhrovci. Čakalo nás srdečné privítanie pána riaditeľa a pani zástupkyne, dievčatá v krojoch nám zahrali i zaspievali  na ľudovú nôtu a navyše nás ponúkli vlastnoručne upečeným chlebom.

            Milo prekvapení sme sa zamiešali medzi miestnych deviatakov a započúvali sme sa do výkladu o živote a diele J. G. Tajovského. Pani učiteľka slovenského jazyka nás pútavo oboznámila s poviedkami starootcovského cyklu, s poviedkami zo života dedinského kolektívu, ale aj so známymi dramatickými dielami. Na odľahčenie sme si v menších skupinkách následne zahrali pexeso a poskladali puzzle - Tajovského portrét. Všetky vypočuté informácie sa nám neskôr zišli na súťažnom kvíze. Ani sme sa nenazdali a už sme sedeli v „divadle“ – siedmaci nám vlastnoručne zhotovenými bábkami priblížili Tajovského veselohru Ženský zákon. Divadelné predstavenie zvládli vynikajúco: napriek ťažkému textu (originál od Tajovského) sa sústredili aj na jeho prednes, dodali hre vlastný punc a srdečný potlesk publika si naozaj zaslúžili. Samozrejme, treba oceniť aj prácu pedagógov, ktorí žiakov viedli a pripravovali, zostavili scenár hry, premysleli a pripravili materiál na bábky i divadelné kulisy, nacvičovali divadlo so žiakmi, pripravili kvíz, atď. Variabilný, dobre premyslený aj zrealizovaný program potvrdil  heslo predstavujúce jeho názov - dlaňami všetkých spomenutých naozaj dobro prechádzalo ... a čo je ešte dôležitejšie - šírilo sa ďalej.

            Našu návštevu sme zakončili v miestnom regionálnom múzeu, kde sa nám s hrdosťou na svoju obec prihovorila miestna kultúrna pracovníčka.  Pomocou jej slov sme poznávali históriu Uhrovca, kultúrne i vzdelávacie aktivity,  v rámci prehliadky múzea sme zasa obdivovali ľudové tradície a šikovnosť miestnych remeselníkov.

            Popri bohatom kultúrnom a vzdelávacom programe, ktorý pre nás (študentov CSOŠ), ale aj pre svojich žiakov  Základná škola v Uhrovci pripravila oceňujeme najmä možnosť osobného kontaktu s inými žiakmi, ako aj možnosť spoznať okolie Bánoviec nad Bebravou.

          • Spoznávame okolie - v galérii a v karneri...

          • V rámci predmetu metodika edukačných činností sme zorganizovali exkurziu do Galérie M. A. Bazovského v Trenčíne.  Čo nového sme sa dozvedeli?  To, ako fungovala galéria kedysi (ťažkosti pri získavaní priestorov a tvorbe zbierok) a ako funguje dnes. Presvedčili sme sa, že súčasťou galérie nie sú len obrazy, ale aj sochy, keramika, príp. šperky. Vďaka stálej expozícii - z krajinomaľby a zátišia Bazovského  - sme spoznávali jeho tvorbu: spočiatku maľoval realisticky, neskôr si vytvoril vlastný štýl, t. j. používal teplé farby, v jeho obrazoch sa opakujú symboly – slnko, mesiac, lastovičky a námet často čerpal zo života ľudu. Na rad prišla aj tvorivá činnosť – vlastná kresba pastelom: niektorí sa inšpirovali obrazmi Bazovského, iní vlastnou fantáziou.

            Okrem toho nás v tento deň srdečne privítal sprievodca sakrálnej pamiatky - Karner sv. Michala a popri „prechádzke“ centrom mesta sme sa zamerali na zachované archeologické objekty, resp. ich doloženie v rámci dlažby, príp. prezentáciu formou presklených vitrín. Takto sme si ozvláštnili vyučovanie a získali  skúsenosti, ktoré neskôr využijeme v našej pracovnej náplni.

          • Ako sa zo študentov stali učitelia...

          • V rámci geografie sme spoznávali miestnu krajinu. Každý študent vypracoval plagát o svojej obci, na ktorý zhrnul nielen základné údaje o jej predstaviteľoch, obyvateľoch, erbe, prírodných a kultúrnych podmienkach, ale pridal aj pár zaujímavostí a vlastné postrehy. Hotové dielo potom študenti prezentovali spolužiakom i vyučujúcim a vystavili v priestoroch školy. Fotografie z tvorby aj prezentácie nájdete vo fotoalbume.

          • Učili sme sa v teréne

          • Dňa 14. 10. využili študenti Cirkevnej SOŠ sv. Terézie z Lisieux pekné počasie a vybrali sa do Bojnej. Ich kroky najprv smerovali do miestneho archeologického múzea, neskôr si prezreli slovanské hradisko Bojná I - Valy.

            Prehliadka stálej muzeálnej expozície je bohatá na množstvo artefaktov nájdených priamo na hradisku, ktorého najväčší rozmach je datovaný do začiatku  9. storočia. Za najvzácnejšie nálezy možno považovať jednak 6 pozlátených plakiet (originály sa nachádzajú v Ponitrianskom múzeu v Nitre), jednak nález zvonu a dvoch súčastí z ďalších zvonov. Lektor múzea nás obzvlášť upozornil na fakt, že spomínané plakety pochádzajúce pravdepodobne z prenosného oltára sú dokladom šírenia kresťanstva u Slovanov ešte pred príchodom misie sv. Cyrila a Metoda. V rámci jeho výkladu sme sa okrem iného dozvedeli aj to, že Slovania sa odievali do šiat zhotovených z ľanu a žihľavy, poznali kľúče, používali britvu, krúžkovú zbroj a muži nosili umelecky zdobené luxusné súčasti odevov (spony opaskov, gombíky). Veľký počet nálezov železných predmetov a hrivien svedčí zasa o vyspelosti remeselnej výroby, kováčstva a poľnohospodárstva. Súčasťou expozície bola i malá maketa zemníc (obydlí čiastočne zahĺbených do zeme), ktoré sme neskôr preskúmali v teréne.

            Dobre vyzbrojení teoretickými vedomosťami sme teda nasadli do autobusu, odviezli sme sa za obec Bojná (smer Ranč pod Babicou) a už sme zdolávali terén ako praví turisti.  Po nie veľmi náročnom výstupe sa nám naskytol pohľad na veľkolepý vstup do hradiska – viacpodlažnú bránu vsadenú do obvodového valu (vysokého cca 530 cm) s  palisádami.  Následnou prechádzkou po niekdajšom hradisku sme  nadobudli predstavu o jeho rozlohe, dôležitosti obranných častí i samotnom fungovaní. 

            Lokalitu Bojná I – Valy odporúčame navštíviť každému, kto sa rád prejde do prírody a popri tom spozná kúsok našej histórie. 

          • Prváci v miestnom múzeu

          • Pri príležitosti  75. výročia SNP sme počas prázdnin boli svedkami veľkolepej prehliadky i mnohých sprievodných podujatí. Aby sme na dôležitosť tejto udalosti nezabudli ani počas školského roka, vybrali sme sa 8. 10. 2019 (krátko po spomienke na Deň obetí Dukly) do miestneho múzea – Múzea partizánskej brigády J. Žižku. Výstavou nás sprevádzal Ing. Švelka. Spoločne sme sa preniesli k dobrovoľníckym skupinám partizánov, študovali sme mapy i fotografie zaznamenávajúce ich odbojovú činnosť, bližšie sme spoznávali  životné osudy niektorých z nich  i pietne miesta v okolí Bánoviec nad Bebravou. Faktografický materiál ponúkajú mnohé historické publikácie a encyklopédie, my sme však ocenili práve to ľudské, čo do výkladu pán Švelka vniesol – vypovedané jednoducho a zrozumiteľne: Poučme sa z histórie, oceňme, čo je dobré, snažme sa napraviť to, čo bolo zlé, ale najmä buďme vďační za to, že môžeme žiť slobodne a bez strachu o svoj život, v mieri.

          • 25. 9. - Svetový deň mlieka na školách

          • Videli ste dokument "Aká je pravda o mlieku?" Ak nie, určite si ho pozrite, je voľne dostupný na internete... Vďaka nemu sme sa trošku teoreticky vzdelali, virtuálne sme navštívili mliekareň a potom sme si pochutnali na jogurtoch, ktoré sme dostali ako sponzorský dar od podniku Milsy, a. s. Ďakujeme :-)

          • Biela pastelka...

          • ...je názov celoslovenskej zbierky venovanej na pomoc našim zrakovo postihnutým spoluobčanom. Po krátkej diskusii so študentmi sme sa rozhodli do akcie zapojiť a vytvorili sme dve "dobrovoľnícke družstvá", ktoré neúnavne brázdili stanicu, centrum mesta a jeho blízke okolie.

          • Začiatok prvého školského roka

          • Dňa 2. 9. 2019 zasadli do školských lavíc naši prví študenti. Otvorili sme dva odbory (sociálno-výchovný pracovník a biochemik - mliekarská výroba), v ktorých sa vyučuje 15 študentov.

        • Rozvrh
          • Rozvrh

          • Pozrite si alebo vytlačte Váš aktuálny rozvrh. Rozvrh bol naposledy publikovaný: 18. 10. 2019