Aj tento rok dostali prváci na hodinách sociálno-psychologického výcviku tzv. výzvu radosti. Ich úlohou bolo komukoľvek, koho si vyberú, vyvolať emóciu radosti. Počas rozhovoru sme si len potvrdili to, čo už dávno všetci vieme, a predsa sa na to zabúda. Tak málo sa niekedy radujeme a pritom už len to, že tu môžeme byť, je dosť veľký dôvod na radosť. A čo keď niekoho potešíme?Poteší to zároveň aj nás samých. Krásny a úspešný deň za nami je práve vtedy, keď vyčaríme aspoň jeden úsmev na niečiej tvári. Sú to práve tie na prvý pohľad maličkosti, na ktorých záleží úplne najviac. Tak sa tešme a radujme navzájom. Veď práve tým prispejeme k tvoreniu krajšieho a milšieho sveta. Nech je to pre nás všetkých výzva na každý jeden deň. O tom, čo urobili naši prváci, si môžte prečítať tu.
"Dnes som pomohla babke presadiť kvety, ktoré jej kvitnú na balkóne. Veľmi ju to potešilo a ja som sa tešila z toho, že som jej pomohla."
"Cez víkend som na Deň otcov urobila môjmu otcovi radosť tým, že som mu nakreslila kresbu psa, čierneho nemeckého ovčiaka, ktorého mal ako dieťa."
"Včera som pomohol mamine upratať cely byt, bola rada že som jej pomohol."
"Keď som išla z izby, uvidela som tatina, ako ide vyhadzovať plasty a sklá do kontajnerov. Rozhodla som sa, že mu pôjdem pomôcť. Keď sme spolu vyhodili odpadky uvidela som jeho úsmev na tvári a urobilo mi to dobrý pocit."
"Ja som sa rozhodla kúpiť, nečakané prekvapenie v podobe sladkého, pre moju sestru a brata...Reakcia od nich bola nečakane milá a láskavá."
"Pomáhala som starkým na chate upratovať vonku."
"Radosť som spravila mojej mamine, strávili sme spolu celý deň a užili sme si to. Nemáme často čas straviť celý deň spolu, a tak konečne sa to stalo. Boli sme na nákupoch a nakoniec sme šli na kávu a super sme sa porozprávali. Som za to veľmi rada!"