... to nám vyrozprával pán Jozef Fojtík. Na pôde našej školy sme ho privítali dňa 13. 12. 2019, za jeho ochotu prísť, ale najmä za jedinečné informácie, ktoré zazneli z jeho úst, mu úprimne ďakujeme.

V rámci prednášky pána Fojtíka dopĺňanej obrazovým a fotografickým materiálom sme si postupne odvodili názov mesta (Bán + ovce) i niekdajšie názvy ulíc (Poštárska, Špitalská, Ševčovská...) a štvrtí (Perisko, Kanada, Rajčula ...). Dozvedeli sme sa, že na Rozmarínovej ulici pestovali rozmaríny (smer stanica), cez Pastiersku ulicu hnali stáda oviec (Sládkovičova), na Perisku prali práčky pre zámožné panie a v nepriaznivom počasí to v jednej zo štvrtí mesta podľa prisťahovalcov z Kanady vyzeralo ako u nich doma -  v Kanade (blato, kaluže). Prekvapilo nás, koľko názvov malo naše námestie: Alžbetino námestie, Hlavné n., Štefánikovo n. a napokon – po postavení sochy Ľ. Štúra - Námestie Ľ. Štúra, ale aj to, že kedysi sa na ňom nachádzal stĺp hanby. Zábavné sa nám videlo pomenovanie Bánovčanov – jelitári a svinkári – odvodené od prác typických pre mäsiarsky cech. Ďalším prejavom remeselníckej šikovnosti bola ukážka modrotlače – obdivovali sme nielen látku s takouto potlačou, ale aj formy na jej tvorbu. Pán Fojtík upriamil našu pozornosť aj na „rarity“ Bánoviec – nález Bánovskej venuše či Bánovskú Madonu. A aby tých faktov nebolo priveľa pridal i „pikošky“ o Aničke Icikovej, bosorke Zuze Šantavej a mnoho ďalších informácií, ktoré – ako sám podotkol – sa nenachádzajú ani vo vydaných monografiách o Bánovciach. Našli sa i niektorí odvážlivci, ktorí mu položili pár otázok a odpovede na ne dali bodku za touto zaujímavou náučnou aktivitou.